Ochranu majetku v bytovom dome vieme zabezpečiť, jednoducho, snímaním priestoru so záznamom. K tomu potrebujete nainštalovať kamerový systém, ktorý toto všetko zabezpečí. Kamerové systémy majú aj dôležitý psychologický efekt a už len ich samotné umiestnenie odrádza možných páchateľov. V prípade, že by k nejakému skutku došlo, vďaka kamerovému systému si viete pozrieť záznam, získať informácie vedúce k identifikácii osoby a času, kedy mohlo k udalosti dôjsť.
Vieme, že kamerový systém zvykne byť spochybňovaný, pretože sa dá ľahko obísť zahalením osoby, či predmetov. Neraz sme sa však stretli s tým, že polícia dokázala identifikovať osobu na základe oblečenia, chôdze, či ďalších iných prejavov.
Okrem samotného zabezpečenia majetku, kamery majú v dnešnej dobe aj inteligentné funkcie:
- snímanie priestoru s detekciou zabudnutého predmetu v priestore (batožina, tašky a podobne),
- počítanie osôb,
- snímanie obsadenosti parkovacieho miesta,
- prekročenie čiary (vstup do priestoru, na trávnik, vstup auta na súkromnú cestu),
- detekcia iného smeru chodca alebo auta,
- detekcia EČV.
Viete, aké sú pravidlá a postupy pre kamerové systémy?
Inštalácia a používanie kamier podlieha pravidlám, ktoré je potrebné dodržať. Ak si kladiete otázky, na čo všetko treba myslieť, už viac nemusíte. Pripravili sme si pre vás najčastejšie otázky, ktoré sme zozbierali počas našej praxe aj s odpoveďami na ne. Alebo to nechajte na nás, profesionáli presne vedia, čo všetko musí kamerový systém spĺňať.
Aké sú zákony a nariadenia, ktoré sa týkajú kamerových systémov v bytovkách?
Zákonov a nariadení, ktoré hovoria o pravidlách a podmienkach používania kamerových systémov je niekoľko:
- Ústava Slovenskej republiky – Ústavný zákon číslo 460/1992 Zb.
- Nariadenie GDPR – ide o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov = General Data Protection Regulation).
- Zákon č.18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Vyhláška č.158/2018 Z.z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.
- Zákon č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
- Usmernenia (predovšetkým: Guidelines 3/2019 on processing of personal data through video devices), odporúčania, rámcové vyjadrenia.
Aký zákon GDPR hovorí o osobných údajoch v súvislosti s kamerovým systémom?
Na úvod si musíme upresniť, že v prípade GDPR nejde o zákon. Zákony, ktoré pojednávajú o podmienkach pre kamerové systémy, sme si uviedli už v predchádzajúcej otázke. V prípade GDPR ide o Nariadenie, ktoré je nezávislým právnym predpisom (napr. kamerový systém spadá v zásade pod Nariadenie GDPR – čl.6 ods.1 písm.f).
Môžeme mať kamerový systém v bytovke?
Áno, môžete. Osobné údaje môžete spracovávať v prípade, že si určíte prevádzkovateľa a teda niekoho, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel (ochrana majetku, bezpečnosť) a prostriedky spracúvania osobných údajov. Zároveň spracúva osobné údaje vo vlastnom mene a musí plniť ostatné formálne aj manuálne povinnosti. Môže ísť o spoločenstvo, prípadne správcu.
Aké sú pravidlá pre ostrovný systém (uzamknutý RACK v uzamknutej miestnosti bez prístupu na internet?
V súvislosti s GDPR je potrebné, ako sme už spomínali, plniť tak formálne, ako i materiálne náležitosti. Konkrétne v súvislosti s týmto bodom ide o plnenie materiálnych – tzv. organizačných a technických opatrení v zmysle článku 32 Nariadenia GDPR.
Aká je maximálna doba uchovávania záznamu?
Dobu uchovávania stanovuje vždy prevádzkovateľ. Usmernenie z Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB) v usmernení hovorí o maximálnej dobe a tou je 72 hodín. V teste proporcionality (resp. v DPIA analýze), ktorý je povinnou súčasťou GDPR dokumentácie pri kamerových systémoch, sa prevádzkovateľ vysporiadava s dobou uchovávania, ktorú si zvolí (môže zvoliť kratšiu ale aj dlhšiu dobu, ako odporúča usmernenie). Musí ju však vedieť pred tzv. dotknutou osobou resp. kontrolným orgánom obhájiť v zmysle zásady minimalizácie uchovávania.
Môžem snímať chodník, ktorým vstupujú osoby do bytovky?
Predtým, ako začneme spracovávať osobné údaje, si musíme vymedziť účel spracovania, teda legitímny cieľ, čo chceme samotným spracovaním vlastne dosiahnuť. V prípade bytovky a kamerového systému je to, napríklad,ochrana majetku, aby nám sprejeri neposprejovali novovymaľovaný bytový dom. Pri danom účele nie je nevyhnutné, aby sme monitorovali aj chodník, ktorým osoby vstupujú do bytovky.
Môžem snímať chodník a verejné priestranstvo okolo bytovky?
Verejné priestranstvo v zásade nesmieme monitorovať. Verejné priestranstvo je možné monitorovať, ak účel spracovania nevieme dosiahnuť inak (príklad: mám na námestí obchod a výklad mám stále posprejovaný, nainštalujem kameru z vonkajšej strany budovy, ktorá nevyhnutne sníma aj časť chodníka na hlavnej ulici /verejné priestranstvo/, aby som mohol zachytiť činnosť a následne stotožniť vandalov). Musíme však zvážiť, či je to nevyhnutné, aký dopad to bude mať na tzv. dotknuté osoby, či je to primeraný zásah do súkromia a pod. (DPIA Analýza). Iný prípad je monitorovanie kamerovým systémom na základe čl.6 ods.1 písm. e) – Obce, mestá, na základe úlohy realizovanej vo verejnom záujme.
Ako je to so snímaním súkromného pozemku?
Odpoveď nájdete pri predchádzajúcich dvoch otázkach. Rozmeníme si to na drobnejšie na konkrétnom príklade. Dva vedľa seba stojace rodinné domy. Jeden sa rozhodne nainštalovať kamerový systém, pričom sníma aj susedov pozemok a sused sa sťažuje. Kamera musí byť prenastavená tak, aby nenarúšala susedov pozemok a jeho právo na súkromie (pozor však na čl. 2. ods.2 písm. c) Nariadenia GDPR).
Sú veci, ktoré je zakázané snímať zo zákona a treba sa im vyvarovať?
V žiadnom zákone nenachádzame explicitné vyjadrenie toho, čo sa kamerovým systémom nemá a nemôže snímať. Také miesta však existujú. V zásade ide napríklad o šatne, WC, kúpeľne, kuchynky, miesto pre oddych zamestnancov a podobne.
Môžem snímať priestor parkoviska? Ak áno, za akých podmienok?
Áno, ak splníte formálne a materiálne náležitosti. V súčasnosti sa parkovisko nepovažuje za verejný priestor. Pri snímaní kamerovým systémom je dôležité, aby dotknutá osoba očakávala, že v danom priestore budú jej osobné údaje spracovávané.
Aké sú pravidlá pri odsúhlasení kamerového systému v bytovke?
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú okrem iného o inštalácii alebo úprave spoločnej antény alebo umiestnení elektronických komunikačných sietí v dome vrátane zavedenia bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu.
Aký oznam a kde všade musí byť v bytovke?
Predtým, ako vstúpim do monitorovaného priestoru, mám byť ako dotknutá osoba informovaný varovným označením (tzv. prvá vrstva informačnej povinnosti). Prvá vrstva predstavuje primárny spôsob, akým sa prevádzkovateľ prvýkrát spojí s dotknutou osobou. V tejto fáze môžu prevádzkovatelia použiť varovné označenie, na ktorom budú zobrazené príslušné informácie. Zobrazené informácie možno uvádzať v kombinácii s ikonou, s cieľom poskytnúť dobre viditeľným, zrozumiteľným a ľahko čitateľným spôsobom zmysluplný prehľad zamýšľaného spracúvania.
Informácie by mali byť umiestnené na takom mieste, aby dotknutá osoba mohla ľahko rozpoznať čo všetko je monitorované ešte pred vstupom do monitorovanej oblasti (približne na úroveň očí). Pokiaľ neexistujú pochybnosti o tom, ktoré oblasti sú predmetom monitorovania, a jednoznačne sa objasní kontext monitorovania, nie je potrebné odhaľovať polohu kamery. Dotknutá osoba musí byť schopná odhadnúť, ktorá oblasť je zachytená kamerou, aby sa mohla monitorovaniu vyhnúť alebo v prípade potreby prispôsobiť svoje správanie.
Informáciami prvej vrstvy (varovného označenia) by sa mali vo všeobecnosti oznamovať najdôležitejšie informácie, napr. podrobné informácie o účeloch spracúvania, totožnosti prevádzkovateľa a existencii práv dotknutej osoby, spolu s informáciami o najväčších dopadoch spracúvania. Tie môžu zahŕňať napríklad oprávnené záujmy prevádzkovateľa (alebo tretej strany) a kontaktné údaje zodpovednej osoby (ak je to relevantné). Musia obsahovať aj odkaz na podrobnejšie informácie druhej vrstvy a kde a ako ich nájsť.
Okrem toho by označenie malo obsahovať aj všetky informácie, ktoré by mohli dotknutú osobu zaskočiť. Mohlo by ísť napríklad o prenosy tretím stranám, najmä ak sa nachádzajú mimo EÚ a lehotu uchovávania. Ak takéto informácie nie sú uvedené, dotknutá osoba by mala mať možnosť veriť, že sa monitoruje iba naživo (bez zaznamenávania údajov alebo prenosu tretím stranám).
Aj informácie druhej vrstvy sa musia dotknutej osobe sprístupniť na ľahko prístupnom mieste, napríklad v podobe úplného informačného listu, ktorý je k dispozícii na centrálnom mieste (napr. dverách bytovky, v spoločných priestoroch a pod.), alebo by mali byť zobrazené na jednoducho prístupnom plagáte. Ako už bolo uvedené, varovné označenie s informáciami prvej vrstvy musí obsahovať jasný odkaz na informácie druhej vrstvy. Okrem toho by bolo najlepšie, keby informácie prvej vrstvy obsahovali odkaz na digitálny zdroj (napr. QR kód alebo adresa webového sídla) informácií druhej vrstvy. Informácie by však mali byť ľahko dostupné aj v nedigitálnej podobe. Prístup k informáciám druhej vrstvy by mal byť možný aj bez vstupu do monitorovanej oblasti, najmä ak sú informácie poskytované digitálne (to sa dá dosiahnuť napríklad hypertextovým odkazom). Ďalším vhodným prostriedkom by mohlo byť telefónne číslo, na ktoré sa dá zavolať. Nech už sa informácie poskytujú akokoľvek, musia obsahovať všetko, čo je podľa článku 13 všeobecného nariadenia o ochrane údajov povinné.
Ako má vyzerať štítok / oznam o snímaní priestorov so záznamom a kto ho spravuje?
Obsahová časť je zodpovedaná v bode 12. Vzor vizuálu, ako môže vyzerať upozornenie:
Môžem mať obraz z kamier doma na PC alebo TV?
Prečo by ste to robili? Jedine na nekalé sledovanie a špehovanie, čo je z pohľadu GDPR neprijateľné a je mimo zadefinovaný účel kamerového systému, pre ktorý je kamerový systém zriadený.
V zásade je potrebné určiť aspoň 2-3 tzv. oprávnené osoby, ktoré by poznali svoju časť hesla a k záznamu z kamerového systému sa dostali len spoločne bez účasti inej (neoprávnenej) osoby. Napríklad, ak stratím kľúče a domnievam sa, že sa to stalo v bytovom dome, dátum a približný čas oznámim oprávnenej osobe (-ám). Tie bez mojej osobnej účasti preveria záznam, ktorý eventuálne vedie k nálezu stratených kľúčov, osobe, ktorá ich zabudnuté vzala zo zámku a neodovzdala a podobne.
Môžem pozerať záznam ak vznikne malá udalosť, bez polície alebo sudcu?
Právny poriadok nepozná slovné spojenie malá udalosť. Avšak záznam môže oprávnená (a poverená, zaviazaná mlčanlivosťou) osoba (-y) za dodržania dohodnutých pravidiel pokojne prezerať bez policajta alebo sudcu. Práve naopak, sprístupniť záznam OČTK môže oprávnená osoba len na základe oficiálneho vyžiadania.
Existuje predbežné nariadenie na získanie záznamu, kým príde oficiálne vyžiadanie dôkazu?
Nie úplne rozumiem otázke, ale pokúsim sa odpovedať. V prípade, že oprávnenú osobu vyzve policajt/prokurátor/súd k tomu, aby predložila záznam z bezpečnostnej kamery, oprávnená osoba tak musí urobiť (samozrejme nielen tak akémukoľvek policajtovi, ale ideálne na základe oficiálnej žiadosti).
Kto si môže pozerať záznamy z kamier? Môže to robiť, napríklad domovník v prípade udalosti vo vnútorných priestoroch?
Vopred na to určené osoby, ideálne kombinácia tzv. oprávnených osôb (napr. domovníci).
Koľko záznamu vidím z času pred a po udalosti?
Toto je skôr otázka na technické riešenie a nastavenie kamerových systémov, ktoré sa spúšťajú na pohybový senzor. Spravidla sa nastavuje 4 sekundy pred udalosťou a 4 sekundy po udalosti.
Je možné ukladanie časového pásma pre potreby polície v prípade potrebného záznamu na čas dlhší ako je stanovených 14 dní, aby nedošlo k prepisu a zmazaniu udalosti?
V prípade oficiálneho vyžiadania resp. potreby hájiť práva a záujmy prevádzkovateľa prostredníctvom záznamu kamerového systému je tento možné zmraziť a teda uchovať po nevyhnutne potrebný čas.
Aké pravidelné činnosti musím robiť pri prevádzke kamerového systému?
Z pohľadu GDPR skôr pravidelno-nepravidelné. Ide napríklad o preverovanie zabezpečenia kamerového systému, prípadne poučenie a poverenie novej oprávnenej osoby pri jej zmene a podobne. Samozrejme, v neposlednom rade aj sledovanie a vývoj legislatívy v oblasti ochrany osobných údajov týkajúcej sa danej oblasti, prípadne usmernení.
Aké mám povinnosti pri domácich video telefónoch s možnosťou prenosu obrazu do mobilnej aplikácie užívateľa?
Prevádzkovateľ zodpovedá za výber bezpečnej, funkčnej a GDPR bezpečnej aplikácie resp. využitých IT systémov. Zároveň platí aj informačná povinnosť.
Musím mať smernicu alebo bezpečnostný projekt pri domácich video telefónoch bez záznamu obrazu?
Je potrebné plniť informačnú (oznamovaciu) povinnosť.
Aké mám povinnosti pri domácich video telefónoch bez záznamu obrazu?
Platí rovnaká odpoveď ako v predchádzajúcej otázke, musíte si plniť oznamovaciu povinnosť.
