Na úvod si musíme upresniť, že v prípade GDPR nejde o zákon. Zákony, ktoré pojednávajú o podmienkach pre kamerové systémy, sme si uviedli už vyššie. V prípade GDPR ide o Nariadenie, ktoré je nezávislým právnym predpisom (napr. kamerový systém spadá v zásade pod Nariadenie GDPR – čl.6 ods.1 písm.f). 

Áno, ak určíte prevádzkovateľa a splníte všetky formálne aj materiálne povinnosti.

V súvislosti s GDPR je potrebné, ako sme už spomínali, plniť tak formálne, ako i materiálne náležitosti. Konkrétne v súvislosti s týmto bodom ide o plnenie materiálnych – tzv. organizačných a technických opatrení v zmysle článku 32 Nariadenia GDPR.

Maximálna doba uchovávania je 72 hodín, no môže byť aj kratšia alebo dlhšia, podľa potreby prevádzkovateľa. Musí ju však vedieť pred tzv. dotknutou osobou resp. kontrolným orgánom obhájiť v zmysle zásady minimalizácie uchovávania.

Verejné priestranstvo v zásade nesmieme monitorovať. Verejné priestranstvo je možné monitorovať, ak účel spracovania nevieme dosiahnuť inak (príklad: mám na námestí obchod a výklad mám stále posprejovaný, nainštalujem kameru z vonkajšej strany budovy, ktorá nevyhnutne sníma aj časť chodníka na hlavnej ulici /verejné priestranstvo/, aby som mohol zachytiť činnosť a následne stotožniť vandalov). Musíme však zvážiť, či je to nevyhnutné, aký dopad to bude mať na tzv. dotknuté osoby, či je to primeraný zásah do súkromia a pod. (DPIA Analýza). V prípade bytovky a kamerového systému je to, napríklad,ochrana majetku, aby nám sprejeri neposprejovali novovymaľovaný bytový dom. Pri danom účele nie je nevyhnutné, aby sme monitorovali aj chodník, ktorým osoby vstupujú do bytovky. Iný prípad je monitorovanie kamerovým systémom na základe čl.6 ods.1 písm. e) – Obce, mestá, na základe úlohy realizovanej vo verejnom záujme. 

Nie, je to neprijateľné z hľadiska GDPR. K záznamu majú mať prístup len oprávnené osoby.

Odpoveď nájdete pri predchádzajúcich dvoch otázkach. Rozmeníme si to na drobnejšie na konkrétnom príklade. Dva vedľa seba stojace rodinné domy. Jeden sa rozhodne nainštalovať kamerový systém, pričom sníma aj susedov pozemok a sused sa sťažuje. Kamera musí byť prenastavená tak, aby nenarúšala susedov pozemok a jeho právo na súkromie (pozor však na čl. 2. ods.2 písm. c) Nariadenia GDPR). 

V žiadnom zákone nenachádzame explicitné vyjadrenie toho, čo sa kamerovým systémom nemá a nemôže snímať. Také miesta však existujú. V zásade ide napríklad o šatne, WC, kúpeľne, kuchynky, miesto pre oddych zamestnancov a podobne.

Áno, ak splníte formálne a materiálne náležitosti. V súčasnosti sa parkovisko nepovažuje za verejný priestor. Pri snímaní kamerovým systémom je dôležité, aby dotknutá osoba očakávala, že v danom priestore budú jej osobné údaje spracovávané.    

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome musia prijať rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov, aby mohli nainštalovať alebo upraviť bezpečnostný kamerový systém v spoločných častiach a zariadeniach domu.

 Pred vstupom do monitorovaného priestoru musí byť dotknutá osoba informovaná varovným označením (tzv. prvá vrstva informačnej povinnosti). Tento oznam musí byť viditeľný a obsahovať základné informácie o účele spracúvania, totožnosti prevádzkovateľa a právach dotknutej osoby. Informácie druhej vrstvy s podrobnosťami musia byť k dispozícii na centrálnom mieste v bytovke alebo prístupné digitálne (napr. QR kódom).

Obsahová časť je zodpovedaná vyššie. Vzor vizuálu, ako môže vyzerať upozornenie:

Záznam môže prezerať oprávnená a poverená osoba dodržiavajúca dohodnuté pravidlá. Sprístupnenie záznamu orgánom činným v trestnom konaní je možné len na základe oficiálnej žiadosti.

Oprávnená osoba musí predložiť záznam z kamier, ak ju na to vyzve policajt, prokurátor alebo súd, najlepšie na základe oficiálnej žiadosti.

Záznamy môžu prezerať len vopred určené oprávnené osoby, ako napríklad domovníci.

Kamerové systémy sa zvyčajne nastavujú na záznam 4 sekundy pred a 4 sekundy po udalosti.

V prípade oficiálneho vyžiadania alebo potreby ochrany práv prevádzkovateľa je možné záznam zmraziť a uchovať po nevyhnutný čas.

• Preverovanie zabezpečenia systému.
• Poučenie a poverenie novej oprávnenej osoby.
• Sledovanie a vývoj legislatívy týkajúcej sa ochrany osobných údajov.

Prevádzkovateľ zodpovedá za výber bezpečnej, funkčnej a GDPR bezpečnej aplikácie resp. využitých IT systémov. Zároveň platí aj informačná povinnosť.

Je potrebné plniť informačnú (oznamovaciu) povinnosť.

Plnenie informačnej (oznamovacej) povinnosti.