Vyšla nová norma na STN EN 62305-1 až 4 s platnosťou už od  roku 2009 – Ochrana pred statickou elektrinou a prepätím (ďalej len blesk, bleskozvod). Táto norma je asi najzávažnejšia norma, ktorá zmenila pohľad na ochranu pred bleskom. Podstatne zvýšila počet zemničov a sprísnila podmienky zbernej – lapacej sústavy na streche. Aký to má dopad na existujúce bleskozvody a musia meniť podľa novej normy? Viac sa na to pozrieme v našom článku.

Všetky sídliská boli stavané v dobe, kedy sme mali elektrónkové televízory s masívnym transformátorom, špirálu do hrnčeka, elektrickú rúru, automatickú práčku ovládanú mechanickým kolieskom … a to asi tak všetko. Prejdime sa dnes po dome a zrátajme množstvo elektroniky a zariadení, ktoré sú už dnes ovládané malými počítačmi a elektronickými automatmi. Myslím, že aj tu nastala najzávažnejšia zmena v používaní množstva elektronických zariadení. A takto sa treba na novú normu pozerať.

Naša definícia bleskozvodu. Prečo máme bleskozvod a načo nám slúži?

Bleskozvod máme preto, aby sa bleskový výboj, prúd zviedol čo najrýchlejšie do zeme, po mnou vybratých cestách a pri svojej ceste do zeme, aby sa čo najmenej indukoval na iné, blízke vodivé materiály. Nech je blesk hneď v zemi, zvedený po vonkajších „drôtoch“ a bez indukcie na vodivé materiály (kovové rúry vykurovania, armovanie v železobetóne, rozvody elektriky, internetu, TV …).

Letná búrka

Obrovský bazén na streche, plný vody

Keď vysvetľujeme elektriku prípadne bleskozvod, veľmi vďačným synonymom (podobným médiom) je práve voda.

Predstavme si bleskový náboj na streche, ako obrovské množstvo vody. Máme na streche veľký, plný bazén vody. Zvody (drôty zo strechy do zeme) sú rúrky, cez ktoré steká voda do zeme. Roztrhnime bazén (bleskový výboj) a sledujme, kade voda steká do zeme. Ak je počet rúrok (zvodov) dostatočný, voda sa rýchlo dostane cez rúry do zeme, čiže sa zvedie po presne daných cestách. Ak je však počet a priemer, veľkosť rúrok nedostatočný, voda začína pretekať, zatekať do objektu a hľadať si iné cesty.

Presne takto isto sa správa aj bleskový prúd. Ak má zberná sústava – drôty na streche, dostatočný počet zvodov, drôtov smerujúcim zo strechy do zeme a ešte s dostatočným priemerom drôtov, tak sa bleskový prúd veľmi rýchlo a po týchto drôtoch (nami daných cestách) dostane do zeme. Ak však je počet zvodov nedostatočný, bleskový prúd si začína hľadať nové cesty, vniká do objektu, elektrických vedení, rúr vykurovania, komínov a pod.

Aktívne bleskozvody a ich logický a fyzický nezmysel

Vyššie uvedený príklad o bazéne plnom vody na streche objektu, ktorý sme si prirovnali k bleskovému prúdu, má bývalá norma o aktívnych bleskozvody STN 34 1391:2007, STN 341398:2014 najväčší logický a fyzikálny nezmysel.

Aktívny bleskozvod rieši virtuálne predĺženie zberacej tyče (neriešime akou technológiou, ale vraj táto technológia bola spochybnená preto došlo k zrušeniu spornej normy na Slovensku).  Toto predĺženie dokáže chrániť – zberať bleskový výboj z väčších vzdialeností a tým chrániť objekt. Aktívny bleskozvod rieši zbernú sústavu, avšak fakt, že mám na streche stále bazén plný vody a treba ho čo najrýchlejšie, po mnou zadaných cestách, zviesť do zeme stále ostáva.

Čuduj sa svete aj do tohto zasahuje táto norma a predpisuje 1 max 2 zvody na ľubovoľne veľký objekt. Čo je logický a fyzikálny nezmysel, proti ktorému sme neustále bojovali a nesúhlasili. Aktívnym bleskozvodom sa nijako nezníži množstvo bleskového výboja (môj bazén plný vody je stále na streche) a je stále rovnaký, či ho stiahnem klasickou zbernou sústavou alebo aktívnym bleskozvodom – hlavicou. Bleskový prúd treba čo najskôr zviesť zo strechy do zeme a 1 až 2 zvody na to hlboko nepostačujú.

Na klasický, prízemný rodinný dom, podľa nových noriem, sa predpisujú 3-4 zvody.  Videli sme riešiť aktívnym bleskozvodom veľké 8.poschodové bytovky, ktoré mali 6 vchodov a stačilo dať do stredu bytovky aktívny zberač a 1 zvod, pre istotu projektanta 2 zvody! Doteraz, uvedená bytovka, mala 10 zvodov podľa starej normy!

Norma o aktívnych zberačoch, bleskozvodoch je zakázaná, aj keď lobistické skupiny obchodníkov, si hľadajú cesty, ako materskú francúzsku normu, úradným prekladom, dostávajú v platnosť na Slovensku. Všetko je v poriadku, pretože Francúzsku normu niekto nemôže zakázať, problém nastáva pri nešťastí a súdnych sporoch, kedy sa môžete odvolávať len na Slovenské zákony a normy.

Vysokonapäťové rozvody na bytovke (VN stožiare chýbajú)

Pri zvodoch (drôty zo strechy do zeme), prichádza do úvahy ešte indukcia prepätia cez stenu, na okolie. Čím menší počet zvodov, tým je napätie na zvodoch väčšie a tým je väčšia indukcia na vnútorné vodivé materiály, rozvody a zariadenia v bytoch. Je to, ako keby sme mali vysokonapäťové 100 – 220kV rozvody napätia na pár sekúnd na našom obytnom dome. A dobre vieme, že bezpečná vzdialenosť je niekoľko metrov (pozrime sa na vysokonapäťové stožiare vonku) a nie 10cm od steny. Preto sa toto napätie rozdeľuje na viacero zvodov. Niekedy stačili 3 zvody a dnes ich treba aspoň 7 (príklad viď nižšie).

Taktiež poukážeme na už zakázanú normu o aktívnych bleskozvodoch STN 34 1391:2007, STN 341398:2014 Ak by sme neriešili to čo sme písali vyššie a máme skutočne vyriešiť množstvo energie, ktoré máme zviesť bezpečne do zeme, musíme uvažovať o obrovský napätiach, ktoré vzniknú na 1 prípadne 2.zvodoch. Keď sme sa pýtali na tento problém obchodníka jedného z aktívnych zberačoch, boli sme odkázaný na projektanta, ktorý to má vraj riešiť.

Zodpovedný projektant to rieši tak, že bezpečná vzdialenosť je cca 2-3m od bytovky. Viete si predstaviť zvod – drôt, ktorý bude oddialený a upevnený 3m od bytovky a pôjde do zeme?

 

Ďalej si ukážeme dôsledky platných noriem bleskozvodu a to starej normy STN 34 1390, podľa ktorej je zostrojená väčšina bleskozvodov na bytovkách na Slovensku a novej normy STN EN 62305-1 až 4:2009.

Ukážme si konkrétny príklad bytovky v Banskej Bystrici – Sásová

Obytný dom 9.poschodový s pôdorysom 9,5x22m.

stará norma STN 34 1390:1969
Podľa starej normy je to objekt s pomerom strán väčším ako 1:5, čiže stačilo dať zemnič so zvodom na každých 30m obvodu objektu.
Obvod objektu 9,5*2 + 22*2 = 63m, podľa normy počet zemničov 63/30 = 2,1 zemniča
Boli sme na revízii takejto bytovky a objekt mal až 3 zemniče – dali viac.

nová norma STN EN 62305-1 až 4:2009
Podľa novej normy sa vypočítava analýza rizík, kde na takéto typy  bytoviek vychádza zemnič každý 10-15m. Jedná sa o klasické obytné budovy – bytovky v meste na sídlisku.
Obvod objektu 9,5*2 + 22*2 = 63m, podľa normy počet zemničov 63/10 = 6,3 zemniča
Obvod objektu 9,5*2 + 22*2 = 63m, podľa normy počet zemničov 63/15 = 4,2 zemniča
Podľa praxe by sme dali až 7 zemničov.

Pre konkrétny pôdorys objektu je minimálny počet zvodov na každých 10m až 7 zvodov. Existujúci stav sú červené značky, doplnené potrebné pre dnešné podmienky sú zelené značky.

pôdorys_bytovky_bleskozvod
Vieme, ako sa v praxi obchádza táto norma pri zatepľovaní a opravách striech. Taktiež pri opravách bleskozvodov. Už sme počuli rôzne prehlásenia, že stavebná firma zdvihla bleskozvod tak, ako je na streche, visel nad nimi, celých 50m dĺžky a 12m šírky, spravili čo potrebovali a potom ho položili na strechu. Oni nič nedemontovali. Každý sa vyhýba slovku rekonštrukcia, pretože pri rekonštrukcii je potrebné sa riadiť podľa nových noriem STN EN 62305-1 až 4:2009.

Berieme to tak, že postupy prác máme každý rôzne, avšak je potrebné postupne sa novým normám priblížiť, aj keď sa nejedná o rekonštrukcie. Preto odporúčame každému, ak je to čo i len trochu možné, opravovať a realizovať bleskozvody podľa nových noriem bleskozvodu.
Pri rekonštrukciách bleskozvodu, je nevyhnutné sa riadiť, len podľa nových noriem. Viac o Bleskozvodoch >>

Aké máte skúsenosti s bleskozvodom pri zatepľovaní?

Svoje postrehy a skúsenosti nám prosím napíšte do diskusie nižšie.

Máte požiadavku? Pošlite nám ju.

14 + 11 =

Alebo nám Zavolajte

0905 380 493

Share This