fbpx

Aj vám sa stáva, že sa strácate v normách bleskozvodu? Neviete presne kedy a aké normy platili do súčasnej doby? A viete, že do dnešnej doby sme ich mali až 5 platných noriem, ktoré platili v určitých časových úsekoch? Poďme si ukázať všetky platné normy na území slovenskej republiky do súčasnosti.

Poďme si ukázať „zákon pre revíziu bleskozvodu“, normy platné ale aj staré, podľa ktorých sa ešte aj dnes vykonávajú revízie bleskozvodu.



Najhoršie sú na tom väčšinou revízny technici a to preto, že musia ovládať všetky doteraz platné normy.

Vždy, keď revízny technik príde na objekt, musí vedieť a zistiť v akom roku bol bleskozvod zostrojený alebo bola vykonaná rekonštrukcia.

Prehľadová tabuľka noriem pre bleskozvody:

PASÍVNY BLESKOZVOD AKTÍVNY BLESKOZVOD
STN 34 1390  (od 29.1.1969 do 1.2.2009) STN 34 1391 (od 6/1998 do 3/2014)
STN EN 62305 1 až 4 (od 1.11.2016 do súčasnosť v rokoch 2009 – 2016 prechodné obdobie platné obidve normy STN 34 1390 aj súbor noriem STN EN 62305 1-4) STN 34 1398 (od 4/2014 do 1.3.2017)
NF-C-17-102 (FR-SK) (od 1.3.2017 do súčasnosť) jedná sa však o Francúzsku národnú normu, ktorá nemá platnosť v Európskej únii a ani na Slovensku (tábory sú však dva a ten druhý tvrdí, že je platná aj na Slovensku)

STN 34 1390 (od 29.1.1969 do 1.2.2009) – Pasívny bleskozvod, bola platná 40 rokov

Najstaršia a podľa mnohých revíznych technikov, elektrikárov a projektantov jedna z naj-jednoznačnejších noriem, ktorá platila najdlhšie na území Slovenskej a Českej republiky a to úctyhodných 40 rokov a 13 dní. V súčasnosti je množstvo bleskozvodov hlavne na bytovkách, ktoré sa revidujú podľa tejto starej normy STN 34 1390.

Najdôležitejšie pravidlá normy STN 34 1390

  • Zemný odpor zemniča musí byť do 15 ohmov
  • Malý objekt, ktorý nemá poschodie a jeho obvod je do 30m môže mať len jeden zemnič
  • Ochranný priestor sa vypočítal na základe ochranného uhla, ktorý bol 120° (V praxi to znamenalo, že stačil jeden vysoký komín v meste na ktorom bol bleskozvod a tento stačil na vytvorenie takzvaného dáždnika, ochranného priestoru pre dane mesto. Z praxe však vieme, že úder blesku takto nefunguje a veľakrát blesk udiera aj vedľa drôtov vysokého napätia).
  • Oko mrežovej zachytávacej sústavy na rovnej streche nesmelo byť menšie ako 15x15m
  • Ak šírka objektu bola 1 a dĺžka objektu bola menej ako 5 (pomer strán bol väčší ako 0,2) potom každých 30 m po obvode objektu išiel zemnič. Celkový počet zemničov objektu sa zaokrúhľoval nahor.
  • Ak šírka objektu bola 1 a dĺžka objektu bola viac ako 5 – dlhý objekt (pomer strán bol menší ako 0,2) potom každých 15 m po dĺžke objektu na preskačku, raz na jednu stranu raz na druhú stranu, išiel zemnič. Celkový počet zemničov objektu sa zaokrúhľoval nahor.
  • Všetky kovové predmety na streche sa pripájali na zachytávaciu sústavu.
  • Termíny revízie bleskozvodu sa riadia vždy platnou vyhláškou, ktorá je v súčasnosti 508/2009 Z.z. Uvedené v prílohe 8.
  • Termíny vykonania revízie bleskozvodu pre klasické objekty, bytovky, rodinné domy a administratívne budovy sú 4 roky.

STN EN 62 305-1 až 4 (od 1.11.2006 až do súčasnosti) – Pasívny bleskozvod

V dnešnej dobe platná norma pre bleskozvody, ktorá vniesla do problematiky bleskozvodov podstatne náročnejšie výpočty a analýzy, ktoré je potrebné vykonať pri spracovaní projektovej dokumentácie. Projektovanie bleskozvodu a vykonanie revízie podľa starej normy STN 34 1390 bolo veľmi jednoduché. Vykonať tieto činnosti podľa nových noriem vyžaduje dobrú znalosť nových noriem, ako aj schopnosť a znalosť výpočtov so softvérom pre počítače (napr. DEHNsupport).

Najdôležitejšie pravidlá súboru noriem STN EN 62 305-1 až 4

  • Zemný odpor zemniča do 10 ohmov.
  • Každý objekt musí mať minimálne 2 zemniče.
  • Pre kovové predmety na streche musí byť vytvorený ochrany priestor a musia byť od zachytávacej sústavy a od zvodu vzdialené na dostatočnú vzdialenosť „s“, ktorá sa vypočítava.
  • Ochrany priestorov sa vypočítava na základe valivej gule, ktorá sa pomyselne valí po objektoch a všade, kde sa dotkne, je objekt nechránený a musí byť vytvorená na daných častiach objektu, zachytávacia sústava bleskozvodu.
  • Je nutný výpočet – analýza rizík v ktorom sa určí trieda ochrany LPS I, II, III alebo IV (Klasické objekty bytovky rodinné domy a administratívna budovy spadajú do LPS III prípadne IV.
  • Polomer valivej gule pre jednotlivé triedy LPS je:
    • LPS I – 20m
    • LPS II – 30m
    • LPS III – 45m
    • LPS IV – 60m
  • Veľkosť oka mrežovej zachytávacej sústavy na rovnej streche podľa LPS:
    • LPS I – 5x5m
    • LPS II – 10x10m
    • LPS III – 15x15m
    • LPS IV – 20x20m
  • Počet zemničov sa určuje na základe triedy LPS a to:
    • LPS I a LPS II – každých 10m po obvode objektu
    • LPS III – každých 15m po obvode objektu
    • LPS IV – každých 20m po obvode objektu

Práve pri bytovkách, ktorých je dĺžka viac ako 5x ich šírky (dlhé bytovky, čínske múry) je najväčší rozdiel.

Podľa starej normy stačili zemniče každých 15m po dĺžke bytovky (dĺžka bytovky je viac ako 5x to čo je šírka bytovky) na preskačku, raz na jednu stranu, raz na druhú stranu.

Podľa novej normy pri rekonštrukcii bleskozvodu (rekonštrukcia bleskozvodu je povinná už pri zateplení fasády alebo strechy) musí byť zemnič minimálne každých 15m, ale po obvode bytovky, prípadne každých 20m, podľa toho v ktorej LPS je bytovka (LPS určuje projektant).

Znamená to, že dlhá bytovka musí mať raz toľko zemničov, ako jej postačovalo podľa starej normy.

Zemný odpor zemničov musí byť do 10 Ohmov a nie 15 Ohmov, ako bolo podľa starej normy.

Všetky kovové predmety na streche musia byť odpojené od bleskozvodu a musí byť pre ne vytvorený ochranný priestor.

Kovové predmety musia byť vzdialené od zachytávacej sústavy na min. vzdialenosť „s“, ktorá sa vypočítava.

STN 34 1391 (od 6.1998 do 3.2014) – aktívny bleskozvod

Od roku 1998 na území Slovenskej a Českej republiky začala éra aktívnych bleskozvodov. Jedná sa o jeden prvok zachytávacej sústavy na streche objektu. Celá podstata a princíp aktívnej hlavice zachytávacej sústavy je v tom, že pri búrke, dôjde k aktivácii hlavice, ktorá vyšle oproti blesku ionizovanú cestu. Po tejto ionizovanej ceste, aktívna hlavica pritiahne blesk, výboj na seba.

Aktívny bleskozvod Slovenskú a Českú republiku rozdelili na dva tábory. Jedna skupina ich velebí a druhá skupina zatracuje. Každý nech si urobí svoj názor. Pravdou však je, že dnes, už nie je platná norma na zostrojenie aktívneho bleskozvodu.

Najdôležitejšie pravidlá normy STN 34 1391

  • Nad objektom sa vytvára ochranný dáždnik, priestor, ktorý sa počíta na základe inicializácie aktívnej hlavice v mikro sekundách – výpočet robí projektant.
  • Polomer ochranného priestoru, ak sa hlavica dala minimálne 3-5m nad najvyšší bod objektu je približne 50-60m.
  • Na objekte nie je preto potrebné vytvárať zachytávaciu sústavu, celú zachytávaciu sústavu tvorí aktívna hlavica.
  • Od aktívnej hlavice idú už len zvody k zemničom.
  • Pri malých objektoch postačuje 1 zvod, pri väčších objektoch 2 zvody.
  • Výpočet dostatočnej vzdialenosti sa robí na základe súboru noriem STN EN 62 305-1 až 4 (a toto je podľa nás najväčší problém aktívnych bleskozvodov, pretože pri jednom zvode, prípadne 2-och zvodoch vychádza dostatočná vzdialenosť okolo 1m, to znamená, že zvod musí byť od objektu vzdialený minimálne 1m). Čo sa nedodržalo asi ani v jednej realizácii.